Postingan

IPO-SOLUTION

Cyber Security

Saida mak Cybersecurity (Siguransa Sernétika)? Cybersecurity (iha Tetun bele tradús hanesan Seguransa Sernétika) mak prátika ida atu proteje sistema, rede, programa, no dadus dijitál sira husi atake, estraga, ka asesu la autorizadu husi ema la'o-di'ak (malisiosu). Objetivu prinsipal mak atu asegura: Konfidensialidade: Katak informasaun privadu no importante la monu ba liman ema ne'ebé la iha direitu atu hetan. Integridade: Katak dadus no informasaun sira labele altera ka estraga husi ema la autorizadu. Disponibilidade: Katak sistema no dadus sira bele hetan asesu ba ema sira ne'ebé iha direitu wainhira presiza. Cybersecurity la'ós de'it kona-ba uza programa antivírus, maibé hanesan estratéjia kompletu ida ne'ebé inklui teknolojia, prosesu, no ema sira atu defende informasaun dijitál. Tanba sá mak Cybersecurity importante? Iha mundu modernu, ita-nia moris no servisu hotu konektadu ho internet. Ita uza internet atu halo: (Tranzasaun bankária (f...

Difinisaun Microsoft PowerPoint

Gambar
Microsoft PowerPoint hanesan programa ida husi Microsoft Office ne'ebé uza atu kria no halo aprezentasaun dijitál. Ho PowerPoint, ita bele halo slides ne'ebé iha testu, imajen, gráiku, vídeo, no animasaun. Iha maneira ne'e, ita bele partilha informasaun ho audiénsia ho maneira ne'ebé interesante no la aborrese. Aprezentasaun PowerPoint ida-idak kompostu husi pájina sira ne'ebé bolu slides. Ita bele organiza slides sira ne'e iha sekuénsia ida atu konta istória ruma ka fahe pontu prinsipal sira. Ezemplu uza Microsoft PowerPoint: 1. Aprezentasaun kona-ba projetu iha eskola: Estudante ida bele halo aprezentasaun ida kona-ba ninia peskiza sientífika. Slide 1: Títulu no naran estudane nian. Slide 2: Introdusaun ba tópiku. Slide 3-5: Dadus no rezultadu husi peskiza. Slide 6: Konkluzaun. 2. Treinamentu ba funsionáriu foun iha empreza: Empreza ida bele uza PowerPoint atu esplika regra no polítika empreza nian. Slide 1: Titulu "Bem-vindo ba Empreza...

DIFINISAUN MICROSOFT EXCEL

Gambar
Microsoft Excel hanesan programa spreadsheet ida ne'ebé dezenvolve husi Microsoft. Nia nu'udar parte husi pakote Microsoft Office no uza liuliu atu organiza, analiza, no manipula dadus iha forma tabela ida. Imajinasaun ida: Excel hanesan livru boot ida ho pájina barak (ne'ebé bolu "sheets" ka "planilhas"). Kada pájina iha rede ida husi kuadráu ki'ik (ne'ebé bolu selula). Selula sira ne'e organiza iha liña (ho númeru) no koluna (ho letra). Ita bele tau buat hotu-hotu iha selula ida, hanesan númeru, testu, data, ka fómula. Saida mak Ita Bele Halo ho Microsoft Excel? Jere no Organiza Dadus: Ita bele tau dadus hanesan lista kliente, inventáriu produtu, informasaun finanseira, no seluk tan. Tanba nia organiza iha liña no koluna, fasil atu hare no buka informasaun. Kalkula no Analiza Dadus: Ne'e mak Excel nia forsa boot liu. Ita bele uza fómula (hanesan =SOMA(A1:A10) atu kalkula totál) no funsaun (hanesan MÉDIA, MÁXIMO, MÍNIMO) atu ...

DIFINISAUN MICROSOFT OFFICE

Gambar
Microsoft Office hanesan koleksaun aplikasaun software ne'ebé dezenvolve husi Microsoft. Nia uza barak atu halo servisu iha eskritóriu, eskola no uma. Aplikasaun sira ne'e ajuda ema kria no edita dokumentu, halo spreadsheet, aprezentasaun, no seluk tan. Istória Microsoft Office : Istória Microsoft Office komesa iha tinan 1980 sira, ho dezenvolvimentu ida-idak husi ninia komponente prinsipál sira: 1983 : Microsoft lansa Multi-Tool Word ba Xenix, ne'ebé ikus mai sai Microsoft Word. Ne'e mak aplikasaun prosesamentu palavra primeiru husi Microsoft. 1985 : Microsoft Excel lansa ba Macintosh. Nia sai rapidu kompetidor boot ba Lotus 1-2-3 ne'ebé domina iha tempu ne'ebá. Versaun Windows mai iha 1987. 1987 : Microsoft PowerPoint sosa husi Forethought, Inc. no integra iha pakote Office. PowerPoint orihinalmente dezenvolve ba Macintosh. 1989 : Microsoft lansa "The Microsoft Office" ba Macintosh. Pakote inisiál ne'e inklui Word, Excel, no PowerPoin...

HISTORIA KOMPUTADOR

Gambar
Historia Komputador Komputador Gerasaun Permeiru Iha tinan 1941, Konrad Zuse, hanesan ema Engineriu Alemanha desenvolve komputador, Z3, hodi halo desainhu aviaun semo no kontrolu nuklear iha tinan 1943, parte Inggris hetan ona solusaun atu resolve komputador ho kodiku sigredo nebe ho naran Colossus hodi resolve kodigu sigredu nebe maka usa iha Alemanha. permeira komesa halo Colossus la halo influensa nebe maka desenvolve industria komputador ho razaun tuir mai ne. Permeiru, colossus laos hanesan komputador multi funsaun (general-purpose computer), maibe desainhu deit ba kodigu sigredu. Segundu, mantein mekaniku nebe maka fo siguransa too revolusaun funu mundial. Howard H. Aiken (1900-1973) , henesan ema Engineriu Harvard nebe maka servisu hamutuk ho IBM, konsege produs kalkulator elektroniku ba US Navy. Kalkulator ne ho medida luan kuase hanesan kampo bola ain sorin no iha mos medida fiu naruk total 500 mil. The Harvd-IBM Automatic Sequence Controlled Calculator, ou Mark I, h...

DIFINISAUN KOMPUTADOR

Gambar
Komputador hanesan sistema elektronika nebe maka ho modifikasaun komponente oin-oin hodi fo suporta no kolaborasaun hamutuk ba sistema komputador. Ba jerasaun agora komputador hanesan buat ida nebe maka milagre atu nune presiza hatene ba sese deit tamba komputador iha relasaun nebe maka forte ho teknologia iha mundu. Komponente eletronik Hanesan ita hatene konaba komponente elektronika agora la usa sistema analog hanesan uluk maibe agora elektronika kunhesidu liu ho sistema digital nebe maka iha funsaun no filtur iha mudansa bo'ot no modernu. Mudansa teknologia Liu husi mudansa teknologia nebe maka modernu atu nune ita tenki utiliza ho dinamiika liu husi prosesu desenvolvimento. Komputador iha mos vantazen no objetivu fo motivasaun ba ema hodi bele responde servisu ho lais no fasil e mos servisu nebe maka ita presiza halo ita tenki halao duni ho sistema komputador liu husi remot kontrolu. Definisaun Sistema Operasaun: Sistema Operasaun iha knar nebe importante t...

Saida mak internet saudavel

Gambar
1.Internet Saudavel : Uza ho Matenek no Seguru Internet saudavel katak ita uza internet ho matenek, seguru, no ekilibradu, hodi benefisia ita-nia moris no labele hamosu problema. Ne'e hanesan dalan ida atu garante katak internet sai ferramenta di'ak ida ba ita, la'ós fali kazu ida. 2. Pontu Xave ba Internet Saudavel Ida ne'e mak pontu importante balun atu ita bele uza internet ho saudavel: 3. Jere Tempu Uza Internet: Importante tebes atu hatene oinsá limita tempu ne'ebé ita uza internet. Labele gasta tempu barak liu online to'o haluha buat importante seluk, hanesan estuda, servisu, desportu, ka tempu ho família no kolega sira. 4. Protetu Privacidade no Seguransa Online: Iha internet, ita presiza kuidadu tebes ho ita-nia informasaun pesoál. Keta fahe fasil liu informasaun sensível hanesan password, númeru banku, ka lokasaun ho ema ne'ebé ita la koñese. Uza password ne'ebé forte no ativa verifikasaun passu rua (two-factor authentication) hodi aument...

Difinisaun Microsoft Word?

Gambar
Microsoft Word mak programa prosesamentu liafuan ne'ebé permite utilizadór sira atu kria, edita, no forma dokumentu sira. Ne'e parte husi Microsoft Office. Karateridade Kria dokumentu: Uzu sira bele kria dokumentu simples no kompleksu, inklui karta, relatóriu, resumu, no seluk tan. Edita dokumentu: Uzu sira bele aumenta imajen, tabela, gráfiku no elementu sira seluk ba sira-nia dokumentu Formatu Dokumentu: Uzu sira bele forma testu, aplika estilu, no uza espellu no grama kontrolu. Kolabora: Uzu sira bele servisu hamutuk iha tempu reál no halo mudansa iha track . Uza modelu: Uza modelu sira atu fasilita kriasaun dokumentu sira Disponibilidade Microsoft Word disponivel hanesan aplikasaun download ka hanesan versaun online Versaun online ne'e bele hetan liuhosi Microsoft 365 Microsoft Word disponivel ba Microsoft Windows, macOS, Android, no iOS Istoria: Mikrosoft Word ne'ebé hakerek iha tinan 1983 naran Multi-Tool Word Liutiha tempu balu, sira troka...